Najčastejšie pre a proti

• dochádzanie do školy mimo lokality bývania – mama sa stane taxikárom
• v školách sú dva typy detí – deti premotivovaných rodičov alebo nadané deti, u niektorých nadanie je sprievodným znakom aspergerovho syndrómu – bežné dieťa by v takejto triede malo problém so socializáciou
• deti sú 8-ročným spoločným kolektívom počas druhého stupňa základnej školy a strednej školy znudené, ak im kolektív nesadne, môžu do školy chodiť tak nerady, že všetky výhody lepšieho prístupu k vzdelávaniu sú v úzadí
• vytrhnete dieťa z kolektívu kamarátov z prvého stupňa, ak býva ďalej od školy, tak nebude mať s kým tráviť poobedia
• gympel je príliš všeobecná škola, nebýva hlbšie zameraná napríklad na programovanie alebo iné technické predmety – pre takto nadaných žiakov sú oveľa lepšie stredné priemyslovky

Mýty alebo pravda? Vlastná skúsenosť?

Nik nie je prorokom, neviem posúdiť, nakoľko sú to mýty, nakoľko pravda. Poviem vám iba vlastnú skúsenosť. Nemusí sa zhodovať so skúsenosťou iných. Sama som chodila na druhom stupni do matematickej triedy, dochádzala som denne z malého mestečka do väčšieho 12 km.  Som ročník 76 – vtedy ešte na základných školách existovali triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky. A na strednú som šla na matematické gymnázium do Bratislavy. Potom MATFYZ…

Bola to moja vnútorná motivácia? Vedela by som sa ako malé 9 ročné dieťa rozhodnúť, či chcem ísť do matickej školy a čo chcem v živote robiť? Nie.

Trieda s rozšíreným vyučovaním matematiky

Učiteľka si všimla, že sa rada učím a rada robím čokoľvek navyše do školy, rada počítam – povedala našim, aby sme skúsili talentovky do matematickej triedy.  Vzali ma. Neučila som sa nič navyše, na prijímačkách boli príklady trošku iné ako v škole a dodnes si pamätám, ako som sa cítila šťastne, že mi pri jednom príklade doplo riešenie, už keď som to vzdala…

Podobne na strednú školu – ja som nevedela, čím chcem byť, bola som absolútne nevyhranená. A introverná, hanblivá. Rada som sa starala o malé deti – požičiavala som si na kočíkanie deti z našej bytovky… tvrdila som, že budem sestrička v nemocnici, čo sa stará o maličké bábätká. Rada som sa hrávala s bábikami – šila im, štrikovala. Triedna povedala, nech skúsim talentovky na matický gympel, že by som raz mohla byť učiteľkou matiky alebo fyziky. Chodila som na matické a fyzikálne olympiády a mala výsledky, v knižnici som si požičiavala knižky s príkladmi a dobrovoľne ich doma riešila, lebo ma to bavilo…

Stalo sa mi to, čo bolo spomenuté v negatívach. “Lepšie” školy ma odčlenili od kamarátov. Prvé dva roky na základke sa ako tak udržali kamarátstva s kamoškami z ulice, ale postupne sa vytratili, viac chodili von so spolužiačkami. Moje spolužiačky, kamarátky zostávali v inom meste. Doma som sa introvertne zavŕtala k tvoreniu a knihám…

Gympel v BA znamenal znovu oddelenie od kamarátov a spolužiakov. A tiež bývanie na internáte. Aj to je veľká zmena, neboli vtedy mobily, internet, skype… človek sa stane naozaj oveľa samostatnejší, pretože malé denné záležitosti si vybavuje sám. Sám sa stráži, v akom poriadku má veci, či si večer vyčistí zuby, či si poskladá veci v skrini. Áno, tak trošku to je aj pod dozorom vychovávateľov, ale je to predsa len iné. A na rodičov domov na víkendy sa nesmierne teší… Ak nezdivie zo slobody. Ak by mal príliš nástojčivých a kontrolujúcich rodičov, tak som presvedčená, že si slobodu bude chcieť vyskúšať a naozaj na chvíľu zdivie 🙂

Ja som mala dobrých, podporujúcich rodičov, nechávali mi na rozhodnutia veľa slobody, až by som si niekedy bola želala, aby ma viac posunuli niektorým smerom, lebo som sa nevedela sama rozhodnúť. Aby mi názornejšie ukázali – ak spraviš toto, tak sa stane toto, ak pôjdeš tadiaľto, tak prídeš sem… a viete čo? Boli asi aj veľmi múdri, lebo takto sa to predpovedať a nalinkovať nedá.Tak mi to nepredpovedali a nelinkovali. Keď človek dospeje, tak to pochopí.

Pre a proti z pohľadu dieťaťa a dospelého

Zhrniem pozitíva z pohľadu mňa ako dieťaťa:

• všetci v triede sme vedeli matiku, učiteľka nemusele spomaľovať hodinu, podriaďovať sa tempu slabších žiakov, vysvetľovať niečo znova
• mali sme šťastie na hravých učiteľov
• väčšia časová dotácia matiky a fyziky znamenala, že nám učivo bolo hlbšie vysvetlené a dlhšie precvičené
• na olympiády nás chodila polovica triedy, získavali sme popredné miesta v okresných a krajských kolách 3-4 z triedy

Zhrniem negatíva z pohľadu mňa ako dieťaťa:

• oddelenie od kamarátov, keďže do školy som dochádzala
• dochádzanie – neznášala som cestovanie preplnenými autobusmi, ktorému sa nedalo vyhnúť
• niektorí spolužiaci si na na základke mysleli, že som bifľoška a od šprtov má každý odstup – ja som si pritom úlohy načmárala na konci hodiny a učila som sa doma len pred písomkou z dejepisu, ktorý som neznášala a nešiel mi do hlavy
• úspech na olympiádach vzďaľuje od spolužiakov – utvrdzuje povesť šprta, to je jedno, že je trieda na daný predmet zameraná, kto robí čosi naviac je aj tak šprt

Pozitíva pochopené až z pohľadu dospeláka:

• sloboda mať niečo rád a venovať sa tomu
• sám hľadať cesty k zlepšovaniu, preto, že ma to baví a chcem vedieť viac a lepšie
• odolnosť voči komerčnému úspechu aj neúspechu

Hovorí sa tomu možno nestratiť vnútornú motiváciu. Potom to čo robím, mi dáva zmysel, prináša mi radosť, naplnenie. Moje šťastie nie je až tak závislé na vonkajšom ocenení ostatnými alebo a  vlastnení nejakých vecí, ktoré ostatní oceňujú a používajú ako meradlo úspechu.

Načo sú dobré vedomosti z výberovej školy?

Cieľom škol so zameraním na jazyky alebo matematiku, technické predmety naozaj je: Podchytiť talent dieťata a rozvíjať ho. A tu sa ocitáme pri jadre veci – čo je to TALENT.

Malé deti si prirodzene vyberajú, čo ich baví. Poznáte talenty svojho dieťaťa? Talent zďaleka nie je len hudobné nadanie, matematické nadanie. Talent a záujem robia dieťa šťastné. Samo a opakovane si danú činnosť, na ktorú má talent vyberá a netreba ho do nej nútiť. Vydrží pri nej hodiny, samé si vypýta čo k danej činnosti potrebuje. Pretože nad ňou premýšľa a vyvíja sa spolu s ňou.

Často v diskusiách mamín čítam aj zahorknutý argument: Susedina dcéra/susedov syn chodili do výberovky a sú z nich normálni zamestnanci ako my. Žiadny vedci, žiadna závratná kariéra, úspech.

Dieťa sa vyvíja, nikdy neviete povedať, kedy sa danou činnosťou nasýti a pochopí, že to je hranica za ktorú už ísť nevie a nechce. Ak dieťa pôjde do výberovej školy, neznamená to automaticky, že naplní očakávania nás rodičov, a nebodaj ešte aj našich susedov! Bude vďačné za dobrých, ochotných, usmievavých, podnetných, nevyhoretých učiteľov (a rodičov) – či v obyčajnej škole, či vo výberovej. Pretože len takí učitelia (a rodičia) dokážu nezabiť motiváciu detí učiť sa. A je to strašné pochopenie, ak si my rodičia vyberáme výberové školy práve preto, že máme dojem, že v tých “obyčajných” základných školách naše dieťa o niečo príde. Prečo obyčajná základná škola nie je plná dobrých učiteľov? Naozaj je to tak, že nie je plná dobrých učiteľov?

Baví vás vaša práca, alebo do nej chodíte kvôli splátkam hypotéky? Netlačte na deti, prísne rozlišujte, či majú vlastnú motiváciu a ochotu, urobte ich spoluzodpovednými, predostrite im aj dobré aj zlé, čo im výberová škola môže priniesť. Rozlišujte ich motiváciu a vaše ambície.

Ak sami nerozpoznáte ich talenty, skúste testy na silné a slabé stránky, skúste knižky o motivácii, koučovaní. Deti môžu byť šťastné a dosiahnuť úspechy aj v bežnej škole. Sú v nej dobrí učitelia, ktorí radi podporia motivované, neotrávené deti. Aj vy ako rodičia môžete hravo rozvíjať dieťa – komunikovať doma v cudzom jazyku, dávať mu vo chvíľke nudy záludné úlohy…

Budem módnou návrhárkou!

Naša dcéra už niekoľko rokov tvrdí, že bude módnou návrhárkou. Vytrpela som si svoje, keď v škôlke chcela nosiť silonky a len biele alebo len čierne veci. Naučila som sa jej vkus rešpektovať, hoci ja som sivá myš a strašne praktická mama, ktorá by ju vtedy najradšej navliekla do pohodlných teplákov. Má oko pre odvážne kombinácie oblečenia. Má odvahu sa obliecť extravagantnejšie. Neviem ako, ale vypozoruje vždy, čo je najmódnejšie medzi staršími deťmi. Rada tvorí, chodí aj na krúžok šitia. Ju baví podľa mňa to objavovanie a hranie sa s vlastným výzorom.

No ako 9 ročné dieťa podľa mňa netuší, čo to znamená byť módnym návrhárom. Ale asi tam nevedie cesta cez jazykový gympel? Je jedináčik, je naviazaná na kamošky – mám do nej projektovať moju skúsenosť, alebo jej extrovertná povaha si nájde všade nových kamarátov? Neviem… 🙂 Moje zamyslenie dnes nemá preto koniec, bodku, jasný záver. Možno tento rozhovor s Borisom Hanečkom:

Ak ste si video pozreli: Som Matfyzáčka. S mojou dcérou sme strúhali kriedy do kýblika s pieskom, aby boli pieskové torty farebné. Dcéra nešije až tak rada a ochotne, zato rada by mala nalakované nechty hoc aj kazdý deň… a rada kreslí rôzne postavičky s oblečením… Myslíte si, že je na správnej ceste? 🙂 A okrem toho… veď treba na to špeciálne školy?

Dnes začína a cez víkend potrvá FASHION LIVE! v Bratislave. Módne prehliadky talentovaných študentov vysokých škôl a mladých módnych návrhárov. Vyvrcholením a bodkou bude prehliadka tvroby Borisa Hanečku v nedeľu večer. A moja dcéra len trhne plecom… pretože prednejšie je jej behanie s kamoškami po vonku. Tak ako vážne to s tým módnym  návrhárstvom myslí? 🙂