Mamy knihomoľky, ktoré zásobujú deti knižkami od malička majú dvojakú skúsenosť:
- Sú deti, ktoré si knižky zamilujú natoľko, že vo chvíľke neorganizovanej zábavy si sadnú do svojho čítacieho kútika, listujú si svoje obľúbené obrázkové knižky a hneď ako sa naučia písmená, skúšajú čítať samostatne.
- Sú deti, ktoré zbožňujú spoločné čítanie, nikdy by sa nevzdali svojich obľúbených knižiek. Ale nenájdete ich nikdy pri knihách, dlho predlho nejavia záujem o samostatné čítanie.
Vyskúšali sme už všeličo, samostatné čítanie neprichádza
Čím je to? Povahou detí? Záujmami detí? Čitateľské schopnosti zahŕňajú nielen znalosť čítania, ale aj schopnosť porozumieť prečítanému textu. Je niekde tam pes zakopaný, že dieťa sa musí tak veľmi sústrediť na text, až mu uniká príbeh? Je to preto, že jeho fantázia a rozumové schopnosti ďaleko predbiehajú tie čitateľské? Nebaví ho čítať naivnejšie knižky a na tie hrubé si zatiaľ netrúfa?
Obrázkové leporelá, hľadacie knižky, knižky s prvými kratučkými príbehmi – deti ich milujú, sú pre ne zdrojom novej slovnej zásoby. Prichádzajú do ich života práve vo chvíli, keď sa potrebujú učiť nové slová. Hľadacie knižky sú zábavné, pomáhajú deťom zrakovo rozlišovať, kde sú ukryté postavičky, predmety – znova sa prostredníctvom knižiek deje niečo nové a zábavné. Vybudujeme dieťaťu bohatú slovnú zásobu, zlepšíme jeho vyjadrovacie schopnosti. Pestujeme nimi lásku ku knihám, ku spoločne trávenému času pri knihách. A to je tiež dôležité – aby dieťa vnímalo čas s knihou ako zábavne a kvalitne strávený čas. Stále to však neznamená, že dieťa bude vášnivým čitateľom. Obrázkové knihy a knihy plné textu to je zásadný rozdiel!
Niekedy ma napadá, či je naozaj tak dôležité aby deti čítali. Veď v dnešnej dobe je toľko možností vzdelávať sa a nasávať do seba príbehy cez kvalitné videá, filmy, rozprávky. Vždy ma napadne, že rozoznávame tri základné komunikačné typy ľudí – vizuálny, auditívny, haptický. Tri spôsoby, akými sa ľudia učia a najlepšie porozumejú informáciám, najlepšie sprostredkujú informácie ostatným – vizuálne, počutím, pohybom. Každý z nás dokáže komunikovať všetkými spôsobmi, ale v jednom z nich sa cíti najlepšie a najistejšie – súvisí to s láskou k čítaniu?
Fonematické uvedomovanie podľa Eľkonina
Približne okolo štvrtého roku začnú deti prejavovať záujem o písmenká. Je to individuálne, niektoré deti možno skôr, niektoré neskôr. Hľadajú ich v knižke, učia sa ich tvary, učia sa podpísať na svoj výkres. Súvisí to všetko s vývojom jemnej a hrubej motoriky a vývojom detskej kresby. Spočiatku dieťa čmára klbká – pri pohybe používa celú ruku, preto najradšej kreslí na zvislé plochy – na steny, tabule. Potom sa naučí nakresliť samostatný kruh, rovnú čiaru, kríž. Naprieč všetkými kultúrami, prvé obrázky dieťaťa bývajú hlavonožce – krúžok s bodkami očí a čiarkami úst, rúk, nôh, vlasov. Písmená sú kombináciou týchto najjednoduchších tvarov – kruhov, polkruhov, čiar, krížov. Zrakové rozoznávanie jednotlivých písmen, ešte neznamená, že dieťa dokáže čítať. Ak dieťa dokáže napísať jednotlivé písmenka, neznamená to, že vie písať slová. Musí najsôr rozoznať hlásky v slovách a spojiť si ich s písmenkom pri čítaní, písaní. Čo je na začiatku slova? Čo je na konci slova? Vytlieskajme si slabiky! Ktorá slabika je dlhá, ktorá krátka? V ktorej slabike je toto písmenko (zvuk)? Zapájajú sa teda viaceré zmysly – oči, uši, ruky. Volá sa to fonematické uvedomovanie podľa Eľkonina.
Aký čítací vzor dávate vy rodičia svojim deťom?
Zamyslela som sa, či funguje učenie vzorom – náš ocko číta prevažne elektronické knihy z čítačky, ja mám radšej klasické knihy, no tiež občas čítam z čítačky a hlavne veľa článkov aj v tablete.
Dieťa chce napodobňovať dospelého, teda ak chceme, aby čítalo klasické knihy, musíme sa aj mi s nimi zjavovať v jeho zornom poli.
Alebo pristúpiť na šalamúnske riešenie a dieťaťu podsunúť čítanie kníh v čítačke. Vraj je to obľúbená finta – zväčšiť písmenká, tak aby na jednu stranu nebolo príliš veľa textu a deti sa potom na čítanie ľahšie chytia – nevidia začiatok, koniec, nedokážu odhadnúť hrúbku knihy – tu a teraz majú pred sebou len jednu stránku.
Mám jednu čitateľskú neresť – zaliezť si s knihou do vane. Keď je už večer a dieťa spokojne odfukuje v posteli a prišla konečne “moja chvíľka – me time”. Dcéra sa veľmi rada kúpe, vždy si navláči do vane niekoľko hračiek… Raz si tam nečakane vzala knižku a ja som si povedala, že ak to má byť konečne zlomový bod, že začne sama čítať, tak to za to stojí 🙂 Samozrejme dala na knižku pozor, aby sa nenamočila. A kúsok si skutočne prečítala.
Moje dieťa nerado číta. Opravujem: Nerado číta samé. Spoločný čas a čítanie na striedačku si užíva a žiadnu zo svojich knižiek mi nedovolí posunúť do bazára. Hrávame sa veľa slovných hier, napríklad pri ceste autom, alebo keď už sa nám minuli všetky iné hry. A preto má dobrú slovnú zásobu, vie vysvetliť neznáme slovká, vie plynule bez rozmýšľania a hapkania vysvetľovať. Rada si do svojich hier požičiavala dospelácke knihy. Zvlášť jednu staršiu knihu. Vraj preto, že voňala ako chata, kam chodievame na prázdniny – rozumej antikvariátne 🙂
Hana Havlínová: “Chci číst jako táta s mámou”
Ako z predošlého textu vyplynulo, verím, že cesta k samostatnému čítaniu vedie cez vybudovanie bohatej slovnej zásoby, zlepšovanie vyjadrovacích schopností detí, cez cvičenie ušiek pri počúvaní, ale aj cez rozvoj jemnej a hrubej motoriky. A hoci sa nám samostatné čítanie doma zatiaľ nedarí (dcéra je už štvrtáčka), nevzdávame to, čítame stále spolu. Nadšene som preto siahla po knihe Chci číst jako máma s tátou. Dúfala som, že nájdem nové nápady, nový motor, novú motiváciu aj pre mňa ako rodiča – uznajte, čítať dve hodiny nahlas Harry Pottera alebo Annu zo Zeleného domu, to je už dobrá záťaž na hlasivky…
Knihu nájdete vo vydavateľstve Grada tu »
Autorka sa podrobne venuje tomu, čo všetko možno robiť s predškolákmi a malými školákmi, aby sme ich povzbudili k samostatnému čítaniu. Kapitoly sú podelené takto:
- Rozvíjanie slovnej zásoby
- Rozvíjanie pamäte, zrakového vnímania
- Aktívne počúvanie a predstavivosť
- Písmenká a slová
- Čítanie a písanie krátkych textov
- Kresba a písanie
- Detská tvorba
Ku každej téme nájdete námety na slovné hry a aktivity s deťmi – nakuknite do podrobnejšíeho obsahu:
Knižku vnímam ako vynikajúcu pomôcku pre rodičov, ale dobrými nápadmi srší i pre pani učiteľky v materských školách a školách. Potvrdilo sami, že hoci by už vekovo moje dieťa malo zvládať samostatné čítanie, nemám naše spoločné čítanie zavesiť na kliniec a vzdať to. Našla som v nej mnohé hry, ktoré sme sa hrávali, ale aj nové inšpirácie, ako nenápadne, hrou viesť dieťa ďalej.
Ak má vaše dieťa obľúbené kreslenie – využite príležitosť, čítajte im pri tom. Prejdite k ilustrovaniu prečítaných príbehov. Zasiahnite fantáziu detí – nech vytvoria príbehom svoje vlastné konce, nech vymýšľajú vtipné, strašidelné čoby sa stalo keby. Nech skúsia z prečítaných textov pochopiť pocity postáv… Pri hre na učiteľku – nech hľadajú chyby v textoch, doprajte im, nech spravia aj oni vo vašej úlohe červené more… Naozaj z každého rožku, nápadov nie trošku, ale veľa.
Knižku odporúčam každej mame predškoláka, prváka, druháka. Nakopne vás, presvedčí o tom, že čokoľvek čo pre malého čitateľa robíte, nakoniec sa vyplatí.
Čitateľské rady na záver:
- Uložte knihy v dosahu detí – tak aby ich upútali svojou farebnosťou, obálkou. Najčítanejšie knihy môže mať napríklad v stojane na časopisy pri svojej posteli. Ak máte priestor, urobte deťom pohodlný čítací kútik s kresielkom, či vakom, kde si knižky môžu prelistovať.
- Vyberte knižku podľa komunikačného typu vášho dieťaťa: Vizuálnu – plnú obrázkov. Audioknihu – ak rado počúva. Hľadajte spôsoby, ako čítanie rozpohybovať – napríklad vylepte krátke texty na nezvyčajné miesta – na plafón, na spodok stola – dieťa pri čítaní môže ležať, hýbať sa koľko chce…
- Naučte deti vnímať hlásky v písmenách sluchom – začiatok slova, koniec slova, slabiky, jednotlivé hlásky.
- Vysvetľujte cudzie slová, naučte sa príslovia, vysvetľujte metafory, aby dieťa získalo bohatú slovnú zásobu a porozumelo počutej reči.
- Poproste deti, aby vám prerozprávali obsah, čo ste im práve čítali. Dávajte im kontrolné otázky – vymyslite rôzne smiešne otázky, aj nepravdivé fakty, overte si ich pozornosť. Zlepšujte ich vyjadrovacie schopnosti
- Hrávajte sa veľa rôzne slovné hry – námety nájdete aj v spomínanej knižke Hany Havlínovej Chci číst jako máma s tátou »