Akceptovala som to a nekamuflujem, neschovávam zeleniny do žiadnych pomazánok, netvária sa, že sú niečo iné ako sú. Prijala som názor z minulého článku o malých aspergeroch, ktorý si rozširujem na všetkých vyberavých jedákov, že deťom môže vadiť štruktúra, chuť a vôňa jedál. No aj tak dúfam, že raz sa so zeleninami naše dieťa skamaráti.
Dobrý vzor nás rodičov nefunguje – zeleniny, šaláty máme doma skoro ku každému jedlu. Nenútime ju ich jest, má možnosť naložiť si na tanier. Zatiaľ sa ten zázrak nestal. Pri balení desiatej som už trochu rezignovala a dávam jej, čo zje. Pretože aj školský obed nie vždy zachutil a potom ju už poobede v družine od hladu bolievalo bruško
Už som vycvičená mama – viem, koľko asi dieťa zje, čo zje, čo donesie nedotknuté domov a že deti si všímajú jedlo ostatných, ich desiatové krabičky… že si jedlo delia a vymieňajú. Keďže som už vycvičená mama, viem, že o kukuričné vločky býva bitka.