Ja si myslím, že sa všetci rodíme s povahou, ktorú možno trošku výchova okresá, ale jej podstata, podstata našej povahy nám zostáva po celý život. Niekedy keď sa zadívam na bábätkovské fotky našej dcéry so širokým úškrnom alebo hranou slzičkou, alebo ak si spomeniem na jej bábäkovské správanie, tak v ňom jasne rozoznám jej dnešnú povahu.
Aký typ dieťaťa máte? Je systematické a poriadkumilovné? Je flegmatický pohoďák nevystresovaný pravidlami a príkazmi?
Vravím to preto, že povaha dieťaťa do veľkej miery ovplyvní aj jeho ochotu chystať si oblečenie do školy, samostatne sa obliekať, samostatne si chystať školskú aktovku do školy, odložiť ju po príchode domov… 🙂 A teda nás rodičov, keďže svoje detičky tak dobre poznáme, nič neprekvapí a nič nerozhádže. Hm?
Otestujte v mysli svoje dieťa:
- Nachystá si samé školskú tašku? Bude v nej všetko? Bude to uložené alebo nahádzané? Je potrebné to po dieťati skontrolovať?
- Keď mu nabalíte jedlo do desiatových krabičiek a všetko nezje – vráti sa domov taška čistá, alebo je všetko pootvárané a nahádzané v jednej kope? Skontroluje dieťa, či poriadne uzavrelo vrchnák na fľaši s vodou?
- Položí dieťa školskú tašku na vyhradené miesto alebo ju odhodí rovno za dverami na zem tak, že ďalší príchodzí sa na nej 100% potkne?
Mám doma malú tvrdohlavú osobnosť, hneď po príchode domov sa zbavuje školskej tašky zhodením z pliec. Preto mi prišli nasledujúce videá z výroby a následného testovania školských tašiek veľmi oprávnené a vtipné:
Myslím, že je to dobrý dôkaz, že školské tašky Hama “čosi” vydržia.