Ľudia dnes neradi rozprávajú a počúvajú o smrti, táto téma je akoby spoločenské tabu. Neradi sa s ňou zmierujeme, neradi sa na ňu pripravujeme. A pritom upratať svoj život, a niekedy aj narušené rodinné vzťahy ešte počas života blízkych, je z môjho pohľadu veľmi dôležité. Pretože ak zostanú nevypovedané veci, nedoriešené boliestky, po smrti blízkeho sa s nimi budete vysporiadavať oveľa dlhšie ako keď naberiete odvahu a všetko, čo máte na srdci si poviete počas života.

O to ťažšia situácia pre mnohých nastala teraz, počas korona pandémie, keď nedostali príležitosť byť so svojimi zomierajúcimi blízkymi v nemocniciach. Ak naviac ochoreli v mladšom veku, nečakane, kde smrť nie je vyslobodením z ťažkého zdravotného stavu daného inými pridruženými ochoreniami, ale prišla nečakane, je to veľmi veľký ťažko sa vstrebávajúci šok.

Mama mi zomrela náhle na zlyhanie obličiek, pred 11-timi rokmi, mala vtedy 56 rokov. Hoci prekonala nejaké ochorenia a mala cukrovku kontrolovanú liekmi, jej náhly odchod bol pre nás všetkých veľký šok. Tento týždeň by mala meniny. Môj otec prežil 4 rakoviny počas 30 rokov a zo všetkých sa vyliečil. Bol vždy silný a odhodlaný postaviť sa chorobám, niekedy sme si vraveli, že je to až ako v sci-fi filme, rôzne časti tela možno vymeniť, zachrániť, ďalej po liečbe fungovať. Zomrel ako 74 ročný. Bude to tento týždeň 7 rokov. Jeho choroby a sprevádzanie nimi, si zažila celá naša rodina v rôznych fázach. Prvý krát ochorel, keď sme mali so sestrou 8 a 10 rokov, bol vtedy v nemocnici 1,5 roka. Vrátil sa s vývodom na hrubom čreve a verte či nie, prežil tak nasledujúcich 30 rokov. Dnes sú už mnohé operatívne zákroky menej invazívne, aj ožarovanie viac cielené… S jeho diagnózou a liečením by možno dnes postupovali inak.

Ako deti, vnímali sme to všetko akosi zľahčene, maminka nám nikdy nedala znať, že ju niečo trápi, alebo že sa niečoho obáva. Pamätám si len útržky, ako sme chodili každý víkend na Heydukovú, cez staré trhovisko zo stanice Nivy, vtedy tam ešte predávali vo veľkých sudoch kyslú kapustu a sem tam sme si z núkajúcej ruky v igelitovom sáčku od tety predavačky dzobli… Hoci sú onkopacienti vyliečení, nie vždy sa môžu vrátiť k svojmu pôvodnému životu, pôvodnému povolaniu, mnohé túžby im zostanú už navždy nedosiahnuteľné. A to veľmi ovplyvní partnerské vzťahy, vzťahy celej rodiny. Vždy je to o povahe, o zrelosti človeka, ale ako sa vraví: Nemôžete vedie, čo by ste v danej situácii spravili, kým nekráčate v rovnakých topánkach. Neskôr pri ďalších ochoreniach, keď už som po škole zostala v Bratislave a otec sa sem znovu dostal do nemocnice, chodievala som ho navštíviť každý deň a plnila jeho pošetilé tajné chute na parížsky šalát, zabezpečovala mu pomôcky a lieky. A neskôr, keď sa ozvali ďalšie choroby a na dvere zaklopkala bezmocnosť, opatrovala ho moja staršia sestra.

Kniha známeho psychológa Tomáša Nováka Jak (pře)žít se stárnoucími rodiči je zvláštne čítanie vo chvíľach, keď ju nepotrebujete, lebo všetci okolo vás sa tešia plnému zdraviu (tri razy si chytro zaklopkajme na drevo: klop, klop, klop). Je to silná kniha o tom, ako so starnúcimi rodičmi otvárať rôzne témy týkajúce sa stárnutia, smrti, vysporiadavania sa s rôznymi nástrahami staroby ako zábudlivosťou, fyzickým slabnutím, chorobami… bez toho, aby sme sa vzájomne zraňovali. Zároveň je o pomáhajúcich osobách, pomáhajúcich profesiách. Obsahuje návody ako si v rôznych situáciách bez výčitiek zachovať svoje priority, zostať kľudnými, jednať  asertívne so staručkými ľuďmi, ktorí sú už často veľmi krehkí a zraniteľní, takmer ako deti. A ja si vravím, že možno sa mi mohla dostať do rúk skôr, vďaka čomu by som niektoré situácie zvládala lepšie.

Nakuknime do obsahu knihy:

Hoci sú to všetko veľmi vážne témy, Tomáš Novák ich dokáže svojim humorom a nadhľadom zľahčiť na prijateľné. Jeho pohľad skúste prevziať aj do reality a vo vypätých situáciach sa zasmiať.

Knihu na recenziu som dostala podľa vlastného výberu od vydavateľstva Grada. Okrem tejto knižky som si vybrala aj ďalšiu, ktorej recenziu nájdete v článku Tomáš Novák: Asertivita v manželství a rodině. Je to kniha, ktorá vás naučí asertívne komunikovať so svojim partnerom a deťmi. Môže sa vám to pri tomto nekonečne dlhom, ponorkami horziacom pandemickom izolovaní od priateľov a blízkych veľmi hodiť.