Danielle Graf Katja Seide: Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2

Knižku som dostala z vydavateľstva Tatran ešte pred Vianocami. Prišla mi vtedy absolútne vhod k situácii, ktorú sme doma riešili – zopár poznámok v škole, ktoré verte, či neverte, vznikli hlavne kvôli priateľstvu. Kvôli snahe udržať si priateľstvo.

Ako rodič som znervóznela: moje vzorné dieťa a takéto loptošiny? Čo robím zle? Môžem iba načúvať, nemôžem brániť priateľstvám, zakazovať priateľstvá.

Verím, že každé dieťa sa narodí s určitou povahou, že nám povaha nie je daná výchovou. Ako rodičia sa síce snažíme vychovávať príkladom, vzorom, vysvetľovaním, požadovaním a takto preniesť svoje hodnoty aj na deti. Často je to ale tak, že pre prijatie určitých hodnôt je najviac určujúca práve povaha. Niekto je plačko, niekto vtipkár a niekto filozof od malička. Niekto chodí do školy rád, niekto si rád číta encyklopédie a niekto má školu rád iba pre možnosť socializácie, kvôli kamarátom.

Máme jedináčku, extrovertku, jej potreba patriť do svorky je veľmi silná. Vychovávať a neublížiť je pre rodiča veľká výzva na sebapoznávanie. Nie je predsa našim cieľom dieťa zlomiť, vymôcť si stoj čo stoj poslušnosť. Ak ideme na “autopilota”, často máme riešenia našich rodičov, ktoré nás zaboleli a nepáčili sa nám. Kde sú vo vypätých chvíľach múdrosti načítané z kníh?

Už v škôlke môžu začať prenice medzi deťmi, vyčleňovanie z kolektívu – ty nemáš takúto hračku, s tebou sa nehráme. Ty máš dnes tepláky a nie sukňu, s tebou sa nehráme… a mnohé iné “závažné” dôvody. Potom v 1. – 2. triede sa deti v škole oťukávajú, stmeľujú, je to obdobie “Môžem prespať u Danielky?” alebo “Môže Miška prespať u nás?”.  V 3. – 4. triede nastane u dievčat obdobie “prečleňovania kamarátstiev”:

  • Ty si moja BFF – moja naj kamarátka. Mám pre nás takéto BFF náramky. Nesmieš sa však rozprávať s Danielkou, Miškou, Simčou ani s nikým iným.
  • Si moja najlepšia kamarátka? Tak sa pridaj k tomuto loptošstvu…
  • Ty si taká hlúpa, s tebou sa vôbec nebudem hrať… Ba možno aj silnejšie zakričané do triedy: “Ona je taká hlúpa, s ňou sa nehrajte!”

A potom vám príde domov ubolený plačko. Vtipkár v škole nahovára svojich BFF na lumpačiny, bez domyslenia dôsledkov. Ale doma sa k ním ťažko priznáva – a v podstate je to tak, že on sa k nim ani sám pred sebou neprizá, nespravil nič zlé, chcel sa len trošku pozabávať! Ešteže malému filozofovi je možno všetko ukradnuté, pretože najradšej iba pozoruje svoje okolie…

Nech vaše dieťa patrí do akejkoľvek kategórie, nech mu bola daná do vienka akákoľvek povaha, knižka Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2 pre obdobie od 5-10 rokov je ideálna pre stíšenie vašich rodičovských duševných múk.

Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2, knihy o vychove, ako zvladat vzdor, ako zvladat nevhodnych kamaratovKúpite napríklad v Martinuse »

Obdobie nástupu do škôlky a školy je zároveň obdobím,keď sa dieťa začína osamostatňovať. Niekedy si my rodičia želáme, aby tá samostatnosť nastupovala rýchlejšie – aby sa dieťa samé obliekalo, aby si samé vybralo veci na oblečenie, aby sa samé nachystalo do školy, aby si samé robilo úlohy. Neskôr sa odhodláme k veľkému kroku – dieťa začne samé chodiť do školy a na krúžky, bez odprevádzania, kývania, navigovania, kontrolovania. Potom ho prvý raz samé pustíme von s kamarátmi.

Ako nestratiť rodičovské nervy a hlavne ako nestratiť puto s dieťaťom? Nakuknite do obsahu – a vyberte si, čo vás trápi:

Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2, knihy o vychove, ako zvladat vzdor, ako zvladat nevhodnych kamaratov  Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2, knihy o vychove, ako zvladat vzdor, ako zvladat nevhodnych kamaratov

Mne veľmi pomohli kapitoly:

  • Mária: Nesympatickí kamaráti – tu nás sebapoznanie dovedie k rozlúsknutiu, že to čo je nám na “nevhodných” kamarátoch nesympatické, sme nedokázali spracovať mnoho razy v živote predtým. Je to o nastavovaní hraníc aj cudzím deťom, hoci by sa zdalo, že do ich výchovy zasahovať nemôžeme. Ale tým, že im jasne dáme najavo, že ich správanie neschvaľujeme, a že naučíme toto NIE povedať aj naše deti, tým im obom veľmi pomôžeme.
  • Peter: Provokatér – pokus nahliadnuť aj kamsi ďalej ako len za veselú fasádu dieťaťa – loptoša. Snažiť sa pochopiť jeho motiváciu. Často vymýšľa, lebo domá nemá hranice, alebo naopak – má ich nastavené neznesiteľne silno.

A celá časť “Také veľké a predsa ešte malé” mi pripomenula naše peripetie s ranným vstávaním, obliekaním, chystaním do školy a prvými prváckymi úlohami, o ktorých som písala v starších článkoch O rannom obliekaní  a O rannom obliekaní 2

Knižku Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2 vrelo odporúčam, naozaj v nej vo veku 5-10 rokov siahnete viackrát a opakovane. Možno v nej práve v týchto chvíľach nedobrovoľného domškoláctva nájdete nápady ako motivovať deti do učenia, ako vyžadovať splnenie dohôd, ako spolu nažívať v pokoji… 🙂